Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
Taliansko je krajina, ktorá k svetu hlasno prehovorila na poli histórie, umenia, gastronómie, turistického ruchu, organizovaného zločinu a kadečoho iného. Jedným z umeleckých odvetví je hudba, ktorej sa na Apeninskom polostrove už tiež darí stáročia. Taliani dodali klasiku, operu, popík (to hádam ani nemuselo byť) a k tomu nejaký ten tvrdý a hlučný rock. V 80. rokoch sa tu ujal metal – ďakujeme, BULLDOZER, MORTUARY DRAPE a spol!, a paralelne s ním rástla aj punková a HC scéna – jej vlajkovými loďami by mohli byť napríklad RAW POWER alebo NEGAZIONE.
Vo vínom preslávenom meste Asti v Piemonte (severozápad krajiny) sa v roku 1988 dala dokopy skupina CRIPPLE BASTARDS, okrem iného preto, aby svoj rodný kraj udržala na hardcoreovej mape, keďže väčšina ostatných skupín tohto žánru v tých časoch ukončila činnosť. Ako pevne sa Asti na tejto mape drží, ťažko povedať, ale „Bastardi“ si za 26 rokov na scéne vykopali veľmi bezpečný zákop a stali sa pojmom po celom svete surového punku, HC a zvlášť grind coru.
Popri koncertovaní v Európe i USA a niekoľkých desiatkach EP, splitov a iných „krátkometrážnych“ nahrávok zložili, nahrali a vydali aj šesť dlhohrajúcich albumov. Aktuálny šiesty vychádza na CD i LP v týchto dňoch u Relapse Records ako prvý plod spolupráce medzi americkým chrámom extrému a zaslúžilou žánrovou legendou. (V Upper Darby, Pennsylvánia, si nejako zvykli nechať potenciálnu „korisť“ dozrievať až nadpriemerne dlho, na túto „cieľovú stanicu“ mali CB už tak pred desiatimi rokmi. A už vtedy existovali tak dlho, že veľa ich žánrových kolegov túto „dobu dožitia“ ani nedosiahne.)
Talianski veteráni pripravili výdatnú kolekciu osemnástich skladieb, ktoré zvukovodmi preletia za necelých tridsaťsedem minút. V priemere jeden a pol až dve minúty, máme ale aj „sekundovky“ – „Soggetto Leucemico“ napríklad za pekných sedemnásť, záverečná „Morti Asintomatiche“ za deväť. Ku koncu na nás CB vybalia aj deväťminútovú „epickosť“ s názvom „Splendore E Tenebra“, neboja sa skrátka púšťať ani do väčších akcií.
Ako to u nich v posledných rokoch býva zvykom, texty sú v taliančine a Giulio the Bastard ich prednáša hrubým grindovým revom, hardcoreovým krikom, na viacerých miestach growluje v deathmetalových hlbočinách a z jeho prejavu tryská zúrivosť, agresivita a chuť naložiť to pekne od pľúc. Po „speváckej“ stránke grindcoreový nadštandard od svojho druhu už virtuóza.
Hudba nezaostáva ani omylom, skôr možno povedať, že na niektorú z hlavných žánrových cien za rok 2014 siahajú CRIPPLE BASTARDS už takto vo februári a prípadní konkurenti sa budú musieť veľmi snažiť, aby im ju vyfúkli. „Nero In Metastasi“ totiž prináša skvelý, divoký a energický, chytľavý a agresívny grind core, obohatený o priamočiare hardcoreové skandovačky a nejednu metalovú harmóniu. V závere albumu sa do grind/crust/metal/coreového divočenia dostane aj nálož postrockovej melanchólie a sludgeového bahna. Talianska štvorica inak neskúša žiadne veľké experimenty, drží sa zvoleného žánru a robí to vynikajúco. Album ma baví zhruba ako najlepšie veci od NASUM alebo ROTTEN SOUND, to znamená, že ide o pomerne veľkú vec.
Faust a spol. tentokrát více přitlačili na pilu a natočili o poznání méně přátelskou desku. Více black metalu a méně zjemňujících prvků. I tak je materiál pěkně diversifikovaný, jen je méně přístupný a chybí mu ona zpěvnost, vzletnost a naléhavost.
Čistý death/doom. Špinavý, jeskynním marastem až po krk nasáklý. Ale také spíše jednoduchý, držící se jako klíště žánrových standardů bez nejmenší ochoty alespoň základně experimentovat. Co mu však nechybí, je tolik potřebná neotesanost a hrubozrnnost.
Nejvíce přístupná deska GAEREA. Portugalci sice stále preferují rychlá tempa, ale materiál zároveň různě zahlazují, kudrnatí a zjemňují. A vesele do něj integrují jeden post-metalový prvek za druhým. Black metal pro masy, nicméně velmi pěkně složený.
(Raw) blackmetalový projekt z pokojíčku se vším všudy. Tentokrát za materiálem stojí osoba pohlaví něžného. Slyším za tím trochu SATANIC WARMASTER, SARGEIST, ORDER OF NOSFERAT a nebo také WINTER LANTERN. Jednoduchá, leč dobře poslouchatelná deska.
Debutové album hardcore kapely, která je složena ze členů ve svém žánru vyhlášených švédských skupin OUTLAST a VICTIMS. Dvacet minut nekompromisního nátěru brousícího až do oblasti crustu.
Koncepčný album, zaujímaví hostia (Ian Anderson z JETHRO TULL, Joey Tempest z... EUROPE?!), návrat growlingu(!), orchester, hammondy, moogy a mellotron, obal od Travisa Smitha a veľa paragrafov. Čo sa môže pokaziť? Podľa prvých posluchov sa zdá, že nič!